IP/09/1187 V Bruseli 24. júla 2009  72 % Európanov očakáva, že EÚ prispeje k zníženiu nezamestnanosti   Podľa nového prieskumu, ktorý bol dnes zverejnený, si 61 % Európanov myslí, že sa dá očakávať ďalší vplyv hospodárskej krízy na pracovné miesta.  Každá tretia osoba, ktorá má zamestnanie, má „veľké obavy“ z toho, že by mohla o svoje zamestnanie z dôvodu krízy prísť, 72 % osôb si však myslí, že EÚ zohráva pozitívnu úlohu pri tvorbe nových pracovných miest a v boji proti nezamestnanosti a každá tretia osoba pozná Európsky sociálny fond, ktorý je hlavným nástrojom EÚ na investovanie do pracovníkov a udržania ich zamestnania.  „Výsledok prieskumu ma neprekvapil.  Európania sú pochopiteľne znepokojení, pokiaľ ide o vplyv krízy na ich pracovné miesta a rodiny“, povedal Vladimír Špidla, komisár pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnaké príležitosti.  Zároveň dodal:  „Preto sa od samého začiatku krízy prijali opatrenia na európskej úrovni s cieľom obmedziť jej vplyv na pracovné miesta.  Nedávno sme zaviedli mikroúvery pre osoby, ktoré si chcú založiť vlastný podnik, na ďalšie dva roky sme zabezpečili 100 % financovanie z ESF s cieľom umožniť ďalšie vzdelávanie pracovníkov a vyzvali sme členské štáty, aby pre mladých ľudí, ktorí opúšťajú školu, vytvorili 5 miliónov pracovných miest v rámci absolventskej praxe.  Tieto opatrenia pomôžu Európanom udržať si zamestnanie a v prípade jeho straty im pomôžu nájsť nové.“   Pokiaľ ide o úlohu EÚ v oblasti zamestnanosti, 52 % Európanov ju hodnotí pozitívne a tento podiel výrazne stúpa, ak ide o určité otázky.  78 % si myslí, že EÚ zohráva pozitívnu úlohu pri zlepšovaní prístupu k vzdelávaniu a odbornej príprave, 76 % si to myslí o podpore rovnosti mužov a žien, 73 % o boji proti iným formám diskriminácie a 72 % o tvorbe pracovných príležitostí a boji proti nezamestnanosti.   Podľa výsledkov štúdie 3,5 % pracujúcich Európanov zažilo na vlastnej koži, aké je to prísť v dôsledku hospodárskej krízy o zamestnanie.  24 % osôb má kolegu, ktorý prišiel o zamestnanie a 36 % pozná niekoho v okruhu svojich priateľov alebo rodiny, ktorý bol prepustený.  Najviac postihnutými krajinami sú Lotyšsko, Litva, Španielsko a Írsko, zatiaľ čo v Luxembursku, Grécku a Holandsku bolo osôb, ktoré prišli o pracovné miesto, pomerne málo.  Z Európanov, ktorí majú zamestnanie, má každý tretí (32 %) „veľké obavy“ z toho, že by oň mohol v budúcnosti prísť, a ešte viac osôb si robí starosti, že by o  zamestnanie mohol prísť ich partner (38 %) či deti (47 %).  Miera znepokojenia úzko súvisí s počtom osôb prichádzajúcich o zamestnanie.  Takisto najväčšie obavy z ďalšieho znižovania počtu pracovných miest majú občania krajín, v ktorých prišlo o zamestnanie najviac osôb.   Obavy týkajúce sa straty zamestnania vysvetľuje skutočnosť, že najmenej šesť z  desiatich Európanov sa domnieva, že hospodárska kríza sa ešte prehĺbi, a len 28 % si myslí, že kríza už dosiahla vrchol, najväčšie obavy majú ľudia v pobaltských krajinách (82 % osôb v Lotyšsku, 76 % v Estónsku a 74 % v Litve si myslí, že najhoršie účinky krízy ešte len pocítime).  V krajinách, ktoré zaviedli všeobecný model flexiistoty, je výhľad do budúcnosti sľubnejší.  45 % Švédov a 36 % Dánov si myslí, že vrchol krízy už máme za sebou.   Väčšina respondentov uviedla, že pri hľadaní nového zamestnania by sa rozhodli pre rovnaký typ zamestnania v tej istej lokalite alebo by prípadne rozšírili hľadanie na  inú lokalitu. Inými slovami ľudia sú skôr ochotní presťahovať sa ako zmeniť typ zamestnania. Približne každý štvrtý z nezamestnaných Európanov uvádza, že by vzal akúkoľvek prácu. Tento výsledok sa nijako výrazne nezmenil od roku 2006. Väčšina Európanov je presvedčená, že v súčasnosti sú najdôležitejšími faktormi uľahčenia prístupu na trh práce odborné skúsenosti a kvalifikácia, hneď za tým nasleduje prispôsobivosť.   Celkovo pozná tretina Európanov (33 %) Európsky sociálny fond (ESF), hlavný nástroj EÚ na podporu tých, ktorí by mohli prísť o zamestnanie v dôsledku krízy. Tento fond poznajú najlepšie ľudia na Slovensku (59 %), v Portugalsku (58 %) a v Španielsku (53 %) a najmenej v Dánsku (17 %).  Podľa tretiny opýtaných je suma rozpočtových prostriedkov vyčlenená pre ESF vo výške 10 % rozpočtu EÚ príliš nízka a len 5 % ju považovalo za vysokú.   V súčasnosti sú k dispozícii správa, zhrnutie a 27 profilov jednotlivých krajín.  Ďalšie informácie  Špeciálny prieskum Eurobarometer 316:  Európska politika zamestnanosti a sociálna politika    http://ec.europa.eu/public_opinion/index_en.htm    Internetová stránka Európskej komisie o sociálnom rozmere hospodárskej krízy    http://ec.europa.eu/social/main.jsp?langId=en&catId=736