IP/09/510
V Bruseli 31. marca 2009Životné prostredie: EÚ
oslavuje 30 rokov smernice o vtákochPrvý zákon EÚ týkajúci sa
prírody, smernica o vtákoch, oslavuje 2. apríla 30.
výročie. Tento právny predpis je jedným z
najväčších úspechov európskej
environmentálnej politiky a je základom stratégie EÚ v
oblasti zastavenia straty biodiverzity. Smernica o vtákoch hrala
kľúčovú úlohu pri zvrátení znižovania
stavov niektorých najohrozenejších vtákov
v Európe, a to najmä prostredníctvom siete osobitne
chránených území. Vďaka cieleným
krokom, ktoré pri uplatňovaní tejto smernice urobila
Európska únia, vlády krajín, ochrancovia prírody a
dobrovoľníci, majú dnes mnohé druhy vtákov pred sebou
oveľa lepšiu budúcnosť. Patrí medzi ne
lyžičiar biely (Platalea leucorodia), orliak morský (Haliaeetus
albicilla) a orol kráľovský iberský (Aquila adalberti).
Dnes existuje takmer 5 000 osobitne chránených území,
ktoré pokrývajú viac ako 10 % pevniny EÚ. Tvoria
neoddeliteľnú súčasť ekologickej siete Natura 2000.
Smernica o vtákoch je vynikajúcim príkladom spoločnej
zodpovednosti a spolupráce 27 členských štátov
EÚ.
Komisár pre životné prostredie Stavros Dimas k tomu
povedal: „Smernica o vtákoch je jedným z
najväčších úspechov environmentálnej politiky
EÚ. Je praktickým vyjadrením nášho záväzku v
oblasti celosvetového zachovania biodiverzity. Vtáky sú nielen
skutočne krásnou a neoceniteľnou súčasťou
nášho prírodného dedičstva, ale aj významným
ukazovateľom stavu životného prostredia. Vysoká
úroveň noriem ustanovených smernicou bola veľkým
prínosom pre vtáky voľne žijúce v Európe. Na
zabezpečenie dlhodobo zdravých populácií vtákov je
ešte stále potrebné zvládnuť významné
úlohy. Smernica o vtákoch má dnes rovnaký význam ako
pred 30 rokmi a aj v budúcich rokoch bude hrať
kľúčovú úlohu pri uskutočňovaní
našej politiky v oblasti biodiverzity.“
Prínos smernice o vtákoch
Aj tridsať rokov od svojho prijatia zostáva smernica o vtákoch
najdôležitejším právnym predpisom EÚ na ochranu
európskych vtákov. Takisto ide o jednu z
najúspešnejších environmentálnych politík
EÚ.
V štúdii uverejnenej v časopise Science sa potvrdilo,
že smernica zaznamenala významný prínos pri zastavení
znižovania stavov niektorých najohrozenejších druhov
európskych vtákov. K zlepšeniu stavu takých vtákov, ako
je napríklad tajfúnik (Pterodroma madeira), pelikán
kučeravý (Pelecanus crispus) a kormorán malý
(Phalacrocorax pygmaeus), došlo hlavne z dôvodu vymedzenia
osobitne chránených území. Sieť, ktorá predstavuje
takmer 5 000 osobitne chránených území, pokrýva
viac ako 10 % európskej pevniny, ako aj významnú časť
pobrežných morských oblastí. 
Smernica o vtákoch je vynikajúcim príkladom úspešnej
medzinárodnej spolupráce. Keď bola v roku 1979 prijatá,
EÚ tvorilo iba deväť členských štátov. Dnes
spolupráca prebieha v rámci celej rozšírenej EÚ a
osobitne chránené územia sa nachádzajú vo
všetkých 27 krajinách. V celej EÚ sa uplatňujú
rovnaké pravidlá ochrany vtákov a Komisia dôrazne
vyžaduje ich vykonávanie. V prípade potreby vedie proti
členským štátom súdne konanie. 
V smernici o vtákoch sa uznáva význam ľudských
činností, ako je poľovníctvo, rybárstvo
a poľnohospodárstvo a ich koexistencia s prírodou.
Väčšina pozemkov, ktoré tvoria sieť Natura 2000, aj v
budúcnosti pravdepodobne zostane v súkromnom vlastníctve,
pričom sa kladie dôraz na to, aby budúce riadenie bolo
udržateľné z ekologického aj z hospodárskeho
hľadiska.
Budúce výzvy
Napriek dosiahnutému pokroku čelí bohatá diverzita
EÚ s viac ako 500 druhmi voľne žijúcich vtákov
stále vážnym tlakom. Podľa najnovších
vedeckých štúdií je 43 % druhov európskych vtákov
ohrozených alebo čelí závažnému poklesu stavu. To
je hlavná výzva zameraná na dokončenie siete Natura 2000
vrátane začlenenia morských oblastí. 
Takisto je potrebná väčšia ochrana bežných
vtákov závislých od širšieho vidieckeho prostredia.
Zmeny v poľnohospodárskej politike viedli k znepokojujúcemu
poklesu stavu vtákov na poľnohospodárskej pôde. Od roku 1980
ich počty klesli približne o 50 %. Hoci sa ich stavy teraz
stabilizujú, je potrebné vykonať ešte veľa práce
s cieľom lepšie integrovať požiadavky ochrany
vtákov do poľnohospodárskej politiky, ako aj do iných
politík, aby došlo k obnoveniu takých významných
druhov, ako je drop obojkový (Tetrax tetrax) a chrapkáč
poľný (Crex crex). 
Na zdravie voľne žijúcich vtákov majú vplyv
širšie tlaky, ktoré čelia biodiverzite, ako je
napríklad zmena klímy. Existujú dôkazy o zmenách
výskytu niektorých populácií vtákov. Zabezpečenie
primeraného prírodného priestoru a prispôsobenie ochrany
vtákov meniacej sa klíme, to sú kľúčové
výzvy do budúcnosti.
Smernica o vtákoch takisto pomáha pri plnení
medzinárodných záväzkov EÚ týkajúcich sa
sťahovavých vtákov. Pretože mnohé druhy vtákov
trávia časť svojho života mimo Európy, je
dôležitá spolupráca s inými krajinami pozdĺž
migračných trás týchto vtákov, aby sa zabezpečila
potrebná ochrana zdravia populácií vtákov.
Kontext
Smernica
o vtákoch bola prijatá v reakcii na rastúce obavy zo
znižovania stavu voľne žijúcich vtákov v Európe
zapríčineného znečistením, stratou biotopov a
neudržateľnými činnosťami. Touto smernicou sa takisto
uznala skutočnosť, že voľne žijúce vtáky, z
ktorých mnohé sú sťahovavé, sú spoločným
dedičstvom členských štátov a že ich
účinná ochrana vyžaduje medzinárodnú
spoluprácu. 
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke: 
http://ec.europa.eu/environment/nature/legislation/birdsdirective/index_en.htm