IP/09/1816  V Bruseli 25. novembra 2009  Reforma vzdelávania v EÚ: d osiahli sa výsledky, ale zostáva ešte mnoho ďalších úloh  Napriek všeobecnému pokroku vo vzdelávaní a odbornej príprave v EÚ sa pokrok uskutočňuje príliš pomaly, čo znamená, že väčšina cieľo v reformy stanovených na rok 2010 sa nedosiahne.  Hospodársky pokles zdôrazňuje naliehavosť reformy a nepretržité cielené investície do vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom čeliť hospodárskym a sociálnym výzvam.  To sú hlavné závery z dvoch správ o pokroku týkajúcich sa reforiem v oblasti vzdelávania a európskej spolupráce, ktoré dnes predstavila Európska komisia.  Európsky komisár pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež Maroš Šefčovič uviedol:  „ Reformy vzdelávania v EÚ zaznamenali značný pokrok, teraz však nesmieme stratiť tempo .  Potrebujeme najmä väčšie a lepšie investície do vzdelávania a odbornej prípravy, aby boli Európania lepšie pripravení na získanie zamestnania a aby sa zvýšila naša schopnosť inovácie v dlhodobom horizonte “. 1. Správa Komisie o pokroku pri dosahovaní lisabonských cieľov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy – ukazovatele a referenčné kritériá 2009  Táto výročná správa sa zaoberá pokrokom členských štátov pri dosahovaní piatich kľúčovým referenčných kritérií v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy na rok 2010.     Napriek dosiahnutému pokroku sa štyri z piatich referenčných kritérií v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy na rok 2010 pravdepodobne nepodarí dosiahnuť. Dosiahlo sa iba jedno referenčné kritérium, a to zvýšenie počtu absolventov štúdia matematiky, prírodných vied a techniky. Napriek dosiahnutému pokroku sa nepodarilo splniť tri referenčné kritériá: účasť dospelých na celoživotnom vzdelávaní, zníženie podielu tých, ktorí predčasne končia školskú dochádzku, a zvýšenie počtu mladých ľudí s ukončeným vyšším stredoškolským vzdelaním. Jedno referenčné kritérium sa dokonca od roku 2000 zhoršilo: výsledky týkajúce sa schopnosti pätnásťročných porozumieť čítanému textu.    Pozitívne je, že na druhej strane sa zvýšil počet najmladších detí vo vzdelávaní, ako aj celková účasť na počiatočnom vzdelávaní a úroveň vzdelania občanov EÚ vo všeobecnosti. Počet dospelých v produktívnom veku (25 – 64 rokov s nízkou úrovňou dosiahnutého vzdelania od roku 2000 klesol ročne o viac ako jeden milión. Avšak nízka úroveň vzdelania je stále problémom 77 miliónov dospelých, čo v celej EÚ predstavuje takmer 30 %.    Ďalšie oblasti, kde sa uskutočnil pokrok, zahŕňajú jazykové vzdelávanie na školách a mobilitu študentov v rámci vysokoškolského v zdelávania, ktorá od roku 2000 vzrástla o viac ako 50 %.     2. Návrh spoločnej správy na rok 2010 o pokroku pri vykonávaní pracovného programu „Vzdelávanie a odborná príprava 2010“  V tejto dvojročnej správe založenej na národných príspevkoch, ktorá bola spoločne prijatá Radou pre vzdelávanie a Komisiou, sa hodnotí celkový pokrok a stanovujú sa v nej priority týkajúce sa budúcej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Táto spoločná správa sa zameriava na poskytovanie kľúčových kompetencií na všetkých úrovniach vzdelávania a odbornej prípravy. Hlavné zistenia sú tieto:    Mnohé krajiny používajú Európsky rámec kľúčových kompetencií ako referenčný nástroj v rámci školskej reformy.  Napriek tomu, že sa dosiahol značný pokrok v prispôsobovaní učebných plánov, ešte stále treba pokračovať v úsilí zameranom na podporu rozvoja kompetencií učiteľov s cieľom aktualizovať metódy hodnotenia a zavádzať nové spôsoby organizácie štúdia.  Hlavnou výzvou je zabezpečiť, aby inovačné metódy boli prínosom pre  všetkých študentov vrátane znevýhodnených osôb a účastníkov odborného vzdelávania a prípravy, vzdelávania dospelých a vysokoškolského vzdelávania.    Ďalšími výzvami sú:  presadzovanie celoživotného vzdelávania, zvyšovanie mobility, väčšia otvorenosť a lepšie prispôsobenie vzdelávania a odbornej prípravy potrebám trhu práce a spoločnosti.  Osobitná pozornosť by sa mala venovať vytváraniu partnerstiev medzi oblasťou vzdelávania a odbornej prípravy a oblasťou práce.    Úroveň investícií vynaložených na študenta od roku 2000 vzrástla na všetkých úrovniach vzdelávania.  Nárast výdavkov na študenta vo vysokoškolskom vzdelávaní bol však pomalší než v iných oblastiach vzdelávania.  Členské štáty EÚ by museli vynaložiť na študenta vo vysokoškolskom vzdelávaní v priemere o  10 000 EUR ročne viac, aby dosiahli úroveň USA (takmer o 200 miliárd EUR ročne viac.)  Rozdiel sa pripisuje najmä úrovni súkromných investícií do inštitúcií vyššieho vzdelávania v USA.   Čo bude nasledovať?  Spoločná správa bude 26. novembra 2009 predložená Rade pre vzdelávanie na účely jej formálneho prijatia Radou pre vzdelávanie vo februári 2010.  Kľúčové závery budú slúžiť ako príspevky do diskusie o budúcej stratégií EÚ pre rast a zamestnanosť na jarnom zasadnutí  Európskej rady v roku 2010 .  Ďalšie informácie:   MEMO/09/520  :  Často kladené otázky:  „Správa o pokroku pri vykonávaní pracovného programu „Vzdelávanie a odborná príprava 2010“.   Európska komisia:  Pokrok pri dosahovaní lisabonských cieľov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy – ukazovatele a referenčné kritériá, správa z roku 2009:   http://ec.europa.eu/education/lifelong-learning-policy/doc1951_en.htm    Spoločná správa Rady a Komisie o pokroku pri vykonávaní pracovného programu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy 2010     http://ec.europa.eu/education/lifelong-learning-policy/doc1532_en.htm     Brožúra:  Päť referenčných kritérií v oblasti vzdelávania pre Európu [s údajmi pre jednotlivé krajiny]   http://ec.europa.eu/education/lifelong-learning-policy/doc/benchmarks_en.pdf    Európska komisia:  Európska stratégia a spolupráca v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy:    http://ec.europa.eu/education/lifelong-learning-policy/doc28_en.htm